Poznámka k fungovaniu zdravotníckych zariadení

Autor: Ján Popovič | 13.2.2011 o 12:02 | Karma článku: 2,26 | Prečítané:  828x

Vo svojich predchádzajúcich príspevkoch som opakovane zdôraznil, že financovanie zdravotníctva je realizované v prvom rade prostredníctvom povinného zdravotného poistenia a že ufinancovať ho znamená dostať objem prostriedkov z tohto poistenia do rovnováhy s množstvom poskytovanej resp. konzumovanej zdravotnej starostlivosti.

Každá ambulancia,
každá nemocnica či špecializovaný ústav, pokiaľ chce existovať, musí skrátka obidva
zmienené parametre vybalansovať.
Ako to ale dosiahnuť? Príjmy poskytovateľov boli a sú ustavične regulované a už dávno
neodpovedajú ich reálnym nákladom. Výdavky (s výnimkou mzdových) boli a sú zasa naopak
neregulované a v čase očividne stúpajú. Dôsledkom tohto stavu je narastajúca asymetria
medzi príjmami a výdavkami a následný negatívny hospodársky výsledok, ktorý síce
z času na čas zalepia štátne dotácie, eufemicky nazývané oddlženie, no tie sa po čase
minú a všetko sa vracia do starých koľají.
Niekedy sa argumentuje, že pokiaľ je výška príjmov regulovaná, pokiaľ platby zdravotných
poisťovní ani približne nezodpovedajú skutočným nákladom poskytovanej zdravotnej
starostlivosti, je potrebné hľadať rezervy na strane výdavkov. Ich nárast nie je možné
prehliadnuť, stačí len vziať do ruky pero a škrtať. Dá sa to ale? S tržnými cenami liekov
a zdravotníckeho materiálu sa rozhodne pohnúť nedá tak, ako sa nedá pohnúť s ich objemom
a štruktúrou (pokiaľ nechceme meniť ponuku zdravotníckych výkonov). Sú jednoducho
dané.. Rovnako dané sú i náklady na mzdy a odvody. V skleníkovom ovzduší nášho
zdravotníctva sa totiž odmeňovanie dosiaľ riadi rigidnými platovými tabuľkami, ktorých
odstránenie predpokladá regulárnu zmenu štatútu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
z príspevkových organizácií na štandardné obchodné spoločnosti. I keby sme tak však učinili,
i keby sme zanechali plošné a nemotivujúce ohodnotenie lekárov a sestier a izolovanie si
začali všímať ich individuálne výkony, ďaleko by sme sa pravdepodobne nedostali. Usporené
prostriedky by skôr či neskôr odčerpali investície do stále modernejších, a preto drahších
technológií a liekov. Po krátkom nadýchnutí by nasledoval pád a ťažko skúšaná trpezlivosť
našich zdravotníckych pracovníkov by dostala ranu, ktorú by už nemusela vydržať (viď Česká
republika).
Ak sa teda vrátim na začiatok, predpokladom pre efektívne fungovanie zdravotníckych
zariadení je zásadná reforma úhradového systému. Platby zdravotných poisťovní musia
skrátka zodpovedať reálnym cenám kontrahovaných výkonov. Laicky zvodná predstava, že
tomu tak byť nemusí, že postačí zmeniť zdravotnícke zariadenia na obchodné spoločnosti
a tie dôslednejšou kalkuláciou svojich nákladov vyriešia chronický nedostatok prostriedkov
je ilúziou, a to ilúziou falošnou. Nevyriešia, pretože ju sami o sebe vyriešiť nemôžu.Pokiaľ
máme zostať verní myšlienke vyrovnaného rozpočtu, musíme žiadať oveľa viac. Musíme
trvať na skutočnej reforme financovania zdravotnej starostlivosti a neuspokojovať sa s jeho
kozmetickými zmenami.
A aby som nezabudol. Z toho, čo som povedal nevyplýva, že nás má zdravotníctvo stáť viac
ako tých 105 miliárd korún ročne. Teda neplynie z toho, že majú pravdu tí, ktorí žiadajú pre
zdravotníctvo viac prostriedkov. Naopak, racionálny systém financovania spôsobí, že buď
minieme menej ako 105 miliárd alebo že za 105 miliárd dostaneme kvalitnejšiu zdravotnú
starostlivosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?