Zdravotné poistenie po 20 rokoch

Autor: Ján Popovič | 14.2.2011 o 8:02 | (upravené 14.2.2011 o 8:10) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  815x

Korektne o financovaní zdravotnej starostlivosti Zdravotné poistenie. Má byť verejné, a teda povinné pre všetkých občanov alebo sa má individualizovať a postupne transformovať na zdravotné sporenie? Ak áno, ako naložiť so solidaritou? Sú predsa zdravotnícke výkony, ktoré si jedinec z hľadiska ich nákladov ani v najlepšej snahe zaplatiť nemôže. Kto by ich hradil v tomto prípade? Z čoho? A čo štát? Aká má byť jeho úloha v systéme financovania zdravotnej starostlivosti? Má i naďalej platiť za svojich poistencov? Pokiaľ áno, koľko?

Tieto a tisíce podobných otázok si kladieme dnes a denne. Znovu a znovu o nich diskutujeme, znovu a znovu zvažujeme množstvo možných odpovedí a usilujeme sa z nich vybrať tie správne. Bezvýsledne. Je to škoda, pretože odpovedať sa na ne dá. Stačí len chcieť. Byť vytrvalý a nezaujato pozorovať, koľko nás zdravotná starostlivosť stojí, akým spôsobom ju platíme, kto za ňu platí viac, kto menej a prečo je tomu tak.

Aby sme to ale netrivializovali. Systém zdravotnej starostlivosti je dlhodobo ekonomicky neefektívny. Trvale sa zadlžuje a zadlžuje sa práve preto, že je financovaný dominantne cez verejné zdravotné poistenie. Verejné zdravotné poistenie je totiž tak, ako každé iné poistenie anonymné, neautentické. Je v skutočnosti len akýmsi kvázipoistením, pretože s v ňom jedná o poistenie povinné (pre zamestnancov), o viac menej daňovú dávku, ktorú je možné poistením nazývať len s veľkou nadsázkou a faktické nepoistenie najväčších konzumentov zdravotnej starostlivosti (detí a dôchodcov).

Ćo s tým? Predstava, že verejné zdravotné poistenie je možné zdokonaliť povedzme prostredníctvom agregácie zdravotníckych výkonov či zavedením akceptovateľnej spoluúčasti pacienta je síce v princípe správna, no rozmery jeho nedostatkov sú tak veľké, že by bolo najlepšie prikročiť k jeho skutočnej reforme. No a tá by mala spočívať v zmene postavenia jeho faktického platcu-pacienta, ktorý by sa z pasívneho účastníka systému premenil na jeho aktívneho zákazníka. Suveréna, ktorý si svoju zdravotnú starostlivosť skutočne vyberá a sám i platí a ktorý v prípade, ak sa rozhodne zdravotnú starostlivosť nečerpať, môžu svoju poistnú platbu ušetriť. Povedané inak, zdravotné poistenie by sa malo zmeniť na zdravotné sporenie, v ktorom by každý jednotlivec disponoval vlastným osobným (zdravotným) účtom a autenticky rozhodoval o čerpaní jeho prostriedkov. Všetko ostatné sú detaily.

A solidarita? Tú by garantoval povedzme diferencovaný prídel prostriedkov na osobné účty poistencov podľa zdravotných skupín tak, aby jedinci z rizikovejších skupín (napr. starí ľudia alebo dlhodobo chorí) dostávali vyššie prídely ako ostatní. Variant je niekoľko, výber je vec voľby.

A aby som nezabudol. Zmena zdravotného poistenia a zavedenie osobných účtov tak, ako o tom bola reč, v žiadnom prípade do zdravotníctva nezavádza tržné správanie. To tam totiž už dávno je. Pôsobí však len na strane ponuky (poskytovatelia), zatiaľ čo dopyt je pasívny. Skúsme na to nezabúdať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?