reklama

Kubánske reminiscencie

Keď Krištof Kolumbus 14.októbra 1492 po prvýkrát zakotvil na Kube,prehlásil,že je to najkrajšia krajina,akú kedy ľudské oko videlo a nebol zrejme ďaleko od pravdy.110 860 km2 pestrozelenej pevniny,plnej vodopádov,nekonečných pláži a koralových útesov ktorú zo severu obmýva spenený Atlatnický oceán a z juhu o poznanie pokojnejšie a sladšie Karibské more predstavuje skutočne jedno z najkrajších miest na svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nie je to však len nezabudnuteľná prírodná scenéria,ktorá činí z Kuby stále atraktívnejšiu destináciu svetových cestovných agentúr.
Ostrov má i svoju vlastnú,nezabudnuteľnú atmosféru,ráz,ktorým žije a ktorý ho definujeZahalený dymom najlepších cigár na svete už roky hypnotizuje svojich návštevníkov nákazlivým rytmusom všadeprítomného reggae a fascinuje najrôznejšími typmi amerických veteránov,ktoré mali byť dávno zošrotované.Len si predstavte:idete po ulici a odrazu sa proti vám vyrúti starý,okrídlený cadillac,plný vysmiatych Kubáncov,vytlieskávajúcich rytmus salsy a vyzývajúcich okoloidúcich,aby sa pridali.Nie je to úžasný pohľad?Akoby títo ľudia nemali žiadne starosti,akoby ich nič netrápilo.A pritom realita môže byť z pohľadu našinca doslova krutá.Mnohokrát ho vracia do spomienok pred rok 1989,kedy bolo všetkého nedostatok,kedy sa stáli nekonečné rady na tovar i služby a kedy vládla neuveriteľná byrokracia a korupcia.
Väčšina Kubáncov však tento problém nerieši.Zvykli si.Sú disciplinovaní a otvorení.Vedia sa tešiť z maličkostí a čo je najzaujímavejšie,navzdory evidetným ťažkostiam a zložitostiam svojho života ostávajú hrdí na svoju krajinu.
Presne takýto pocit som mal,keď som prednedávnom Kubu navštívil.Už po niekoľkých hodinách,strávených na ostrove som na vlastnej koži poznal mentalitu týchto jednoduchých a skromných ľudí,ktorí sa smiali,úctivo sa zdravili a všemožným spôsobom dávali najavo radosť nad tým,že svieti slnko.Podotýkam,že reč je o ľuďoch,ktorých priemerný mesačný príjem činí 15 USD a pre ktorých prežiť znamená nájsť si alternatívny spôsob obživy.Väčšinou ide o drobné podnikanie na spôsob živnosti,ktoré kubánska vláda nedávno oficiálne povolila alebo o nefalšovaný čierny obchod.Tomu sa v krajine obzvlášť darí.A niet divu.Na ostrove vládne už viac ako 40 rokov socializmus a ten,ako vieme z vlastnej skúsenosti, je ako stvorený pre okrádanie štátu.Ušetrené nie sú ani také inštitúcie,akou je slávna Habanos s.a.Je všeobecne známe,že pravú Cohibu robustos,Cohibu siglo,Montecristo,Romeo y Julieta či Partagás je možné získať i „priamo z výroby“ za polovičnú cenu.Chce to len trošku fantázie a štipku odvahy.Ja som nemal ani jedno ani druhé a tak som si musel uvedené skvosty kubánskeho tabákového priemyslu kúpiť v regulárnej podnikovej predajni.Za štandardnú cenu,samozrejme.Zľavy na Kube totiž nepoznajú.Zatiaľ.
Bolo by však chybou sa domnievať,že Kuba je len korupcia a čierny obchod.Každý,kto ju aspoň raz navštívil vie,že Kuba je v prvom rade história.Veľmi bohatá história,v ktorej absolútnym spôsobom dominuje Havana-od roku 1982 súčasť svetového kulturného dedičstva UNESCO.
Capitolo National,Edificio Baccardi,Gran Teatro,San Cristobal de la Habana,Palacio Presidental,to sú len tie najznámejšie ikony metropoly,ktorej vek už prekročil neuveriteľných 490 rokov.A samozrejme,Ambos Mundos.Hotel,v ktorom v tridsiatych rokoch minulého storočia žil a tvoril Ernst Hemingway,popíjajúc svoje obľúbené daiquirí.Daiquiri,prirodzene nebolo jedinou radosťou slávneho spisovateľa.Veľmi rád sa napríklad túlal po havanských uličkách a námestiach,pričom Plaza de la Catedral s Catedral de San Cristóbal de la Habana a Plaza de San Francisco de Asisi so svetoznámou Lonja del Comercio patrili medzi jeho najobľúbenejšie.Do akej miery sa potom tieto miesta stali inšpiráciou pre neskoršie autorove diela,môžeme len hádať.Faktom však ostáva,že svoj najlepší román z prostredia občianskej vojny v Španielsku-„For Whom the Bell Tolls“ („Komu zvonia do hrobu“),napísal práve v izbe číslo 525 hotela Ambos Mundos.
Výpočet kubánskych reálií by nebol úplny,keby som sa aspoň slovom nezmienil o dlhoročnej tradícii výroby rumu Havana Club,ktorú založil vychýrený americký gangster Alphonse Gabriel Capone v tridsiatych rokoch minulého storočia.Boss chicagského podsvetia najskôr ani netušil,akú službu tým Kube preukazuje..Dodnes tento jeho počin veľmi sugestívne pripomína Museo del Ron,situované vo Fundación Havana Club.Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť,že jeho návšteva stojí naozaj za to.Zvlášť,ak sa „vylepší“ degustáciou vybraných vzoriek vystavovaných exponátov.Je to fakt zážitok.Il faut vivre.
Úplne iný zážitok bude mať návštevník,ktorý sa rozhodne Al Caponeho „mok“ ochutnať vo foyer hotela National na známom bulevarde Malecón.Presne tu dal totiž Fulgencio Batista v roku 1933 povraždiť 300 svojich dôstojníkov,ktorí sa ho rozhodli zvrhnúť.Surovo a nekompromisne.Ešte dnes tu cítiť strelný prach a pach krvi..Rozzúrený dav konvertovaných generálov,vedený Ernestom Che Guevarom a Camilom Cienfuegos neskôr síce svojich druhov náležite pomstil a nenávideného diktátora definitívne vypudil z krajiny,ale to je už iný príbeh.
Zmienil som,že Kuba je v prvom rade história a že prím v nej hrá Havana.Keď na tým tak premýšľam,mám pocit,že k Havane by sa patrilo pridať minimálne Santiago de Cuba a Trinidad.Práve tu sa v roku 1512 vylodili španielskí kolonizátori,vedení Diegom Velázquez de Cuéllar,práve tu v snahe získať ostrov pre španielskú korunu zakladali svoje prvé osady a práve sem logicky vedú i kroky milovníkov kubánskej histórie a kultúry.Seminario de San Basilio Magno v Santiago de Cuba a Museo Histórico Municipal v Trinidade predstavujú ešte i dnes veľmi silné lákadlá.
Mimochodom,viete čo znamená v španielčine „Bahía de Cochinos“?Zátoka svíň.Áno,ide o miesto,ku ktorému sa viaže úpne iné vylodenie úplne iných návštevníkov.17.apríla 1961 tu pristáli americké plavidlá,plné kubanskych emigrantov,odhodlaných zvrhnúť Castrov režim,Akcia,ako vieme,skončila fiaskom tak,ako skončil fiaskom pokus o inštaláciu ruských rakiet o rok neskôr.Keď som tieto miesta prechádzal,s hrôzou som si uvedomil,ako blízko stál svet na prahu nukleárnej vojny.
Dosť však chmúrnych myšlienok.V úvode som uviedol,že Kuba je krajinou vodopádov,koralových útesov a nekonečných pláži.Kvôli nim sú zahraniční turisti ochotní abslovovať niekoľko hodinové lety, pre ne sú v stave zvládnuť nepríjemné dôsledky „jet lag“ syndromu.Rýchlo a bez komplikácií.Keď som si po 10 hodinovom lete roztiahol plážové lehátko a vystavil svoju tvár lúčom tropického slnka vo Varadere,ihneď som pochopil,prečo.
Kuba je naozaj nádherná.Vedia to Kubánci,vedia to zahraniční turisti,vedel to i už spomínaný Al Capone,po ktorom zostala na Varadere „malá vilka“.A zdá sa,že si to začína konečne uvedomovať aj kubánska administratíva.Ako inak sa dá vysvetliť uzákonenie niektorých foriem súkromného podnikania či nedávne povolenie pre kubánskych lekárov pracovať napríklad vo Venezuele či Bolívii?Za doláre,prirodzene.Viem,od demokracie a slobody to má ešte ďaleko.A Kuba,ak chce dosiahnuť to,o čo sa v poslednom období tak intenzívne snaží,totiž vytvoriť z turistiky svoje hlavné priemyselné odvetvie,bude museť ísť hodne ďalej.Spomeňte si však na osemdesiate roky u nás.Ako začínali a ako skončili.Na pocity,ktoré sme vtedy zažívali sa jednoduchoi nezabúda.Sú v nás a stačí adekvátny podnet,aby sa vynorili v plnej sile.Taký podnet som na Kube zaznamenal.Čas ukáže,do akej miery bol autentický.

Ján Popovič

Ján Popovič

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu