Hra na pravdu

Autor: Ján Popovič | 4.8.2011 o 17:23 | Karma článku: 3,82 | Prečítané:  1160x

Bill Gross, jeden z manažérov najväčšieho dlhopisového fondu PIMCO označil súčasnú ekonomickú situáciu vo svete za „normálnu“. Predchádzajúci trend, charakterizovaný dlhou konjunktúrou a následnou krátkou recesiou je údajne definitívne preč a naopak je potrebné očakávať stagnáciu a rast nezamestnanosti. Z čoho vychádza tak nelichotivá prognóza? Aké sú jej príčiny? Nedá sa predpovedaný vývoj zvrátiť?

Všetko nasvedčuje tomu, že nedá. Ľudia si totiž zvykli utrácať viac, ako zarobili, naučili sa žiť na dlh. Požičiavali si na domy, autá, nákladné dovolenky. Čerpali štedré sociálne fondy bez toho, aby riešili ich financovanie. Dôsledok? Stačí sa pozrieť na posledné udalosti v USA, kde Kongres na poslednú chvíľu povolil Obamovej administratíve zvýšiť štátny dlh. Pokiaľ by tak neučinil, pokiaľ by zložité rokovania republikánov a demokratov stroskotali, Amerika nemá na chod štátu. Činnosť štátnych úradov sa pozastavuje, vojaci, policajti prestávajú dostávať mzdu, vyplácanie sociálnych dávok sa anuluje. Takúto realitu si nikto nedokáže, či lepšie nechce predstaviť. Namiesto toho všetci tvrdia, že ono to nejako dopadne, že to nie je tak horúce. Lenže ono to horúce je. I u nás, v Európe. Európske krajiny i napriek vztýčenému prstu Ameriky udržujú rekordné tempo zadlžovania. Utrácajú viac, ako je zdravé a pramálo sa zaoberajú otázkou, kto zaplatí konečný účet. Negatívnu úlohu hrá pritom i pretrvávajúca myšlienka jednotnej Európy. Ta sa podporuje, nech to stojí, čo to stojí. Pokiaľ sa niektorý z jej členov dostane do problémov, oheň hasí o stupeň vyššie postavená nadnárodná autorita (ECB, MMF) a chvíľu je pokoj. Ale len chvíľu, nakoľko vyššie už nikto  nestojí,dlh nie je kam posunúť. A tak sa nakupujú dlhy problematických krajín bez reálnej nádeje na ich splatenie. Európska centrálna banka, oprávnená tlačiť eurobankovky, emituje nové a nové (papierové) peniaze, čím nielenže znehodnocuje ich reálnu hodnotu, ale nenápadne presúva bohatstvo zodpovednejších krajín do tých menej zodpovedných. Otázka je, ako dlho budú tí zodpovednejší (prostredníctvom záchranného fondu) ochotní financovať tých nezodpovedných a darček vo forme dodatočných peňazí definovať ako pomoc. Raz príde deň, kedy povedia dosť. Paneurópska dohoda, žiariaca jednotou a solidaritou tak zoberie za svoje a na radu príde účtovanie. Daňoví poplatníci dotknutých krajín, na ktorých leží najväčšia záťaž, prestanú byť ochotní platiť a pri volebných urnách povedia, čo si o celom europrojekte myslia. Komu to pomôže, nie je ťažké uhádnuť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Urážky, samochvála a bez plánu. Kam dovedie USA trumpizmus

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

DOMOV

Kardiochirurg Fischer nemôže robiť ani len sanitára

K povolaniu sa bude môcť vrátiť najskôr po dvoch rokoch.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?