Poznámka k budúcemu modelu financovania zdravotnej starostlivosti

Pri tomto hodnotení je potrebné vždy vychádzať z uvedomenia si skutočnosti, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo, že má svoju konkrétnu cenu, ktorá v čase rastie a že túto cenu je potrebné za každým zaplatiť. To býva málo doceňované. Nie je bez zaujímavosti, že do dnešného dňa bolo predstavených (a vyskúšaných) niekoľko
alternatív financovania zdravotníckych služieb. Už táto tento fakt svedčí o tom, že žiadna
z týchto možností nebola dobrá, či lepšie, že žiadna z nich nesplňovala 4 základné kritéria
efektívneho systému:
-nemal by motivovať poskytovateľov k ponuke „nadbytočných" zdravotnícky výkonov
(výkonový úhradový systém)
-nemal by motivovať poskytovateľov k „nedostatočnému" poskytovaniu zdravotníckej
starostlivosti (systém paušálnych platieb)
-mal by garantovať úhradu oprávnených (nutných) nákladov poskytnutej zdravotnej
starostlivosti
-mal by byť účinný i na systém väčšieho počtu zdravotných poisťovní.
Model, o ktorom sa zmienim, uvedené predpoklady napĺňa. Svojou štruktúrou a filozofiou sa
najviac približuje k objektívnej úhrade oprávnených požiadaviek poskytovateľa bez ohľadu
na jeho veľkosť, špecializáciu či lokalizáciu. Jedná sa o tzv. „casemixový" klasifikačný
model DRG (Diagnosis Related Group), postavený na myšlienke rozdelenia súboru javov
či objektov do skupín podľa istých spoločných vlastnostiach. Povedané inak, rozličné súbory
resp. javy sa vyznačujú vlastnosťami, ktoré možno považovať za spoločné. Ak napríklad
existuje súbor pacientov s diagnózou akútnej appendicitídy (zápal slepého čreva), možno
predpokladať, že i napriek jednotlivostiam a odlišnostiam každého z nich bude ich liečba
vyžadovať podobný či identický diagnosticko-liečebný algoritmus.
No a práve túto skutočnosť bola uplatnená pri konštrukcii nového modelu financovania
zdravotnej starostlivosti. Princíp je pritom jednoduchý. DRG klasifikačný systém rozdelí
jednotlivé prípady uskutočneného liečenia do homogénnych skupín podľa klinickej
príbuznosti a k ním sa následne pridelí príslušná cena, zohľadňujúca tzv. „relatívnu váhu"
(indexovanú nákladovú náročnosť) každej z nich.
Že takto skonštruovaný model klasifikácie jednotlivých prípadov liečby má v praxi široké
uplatnenie nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať. Spomeňme len možnosť porovnávať
jednotlivých poskytovateľov podľa spotrebovaných nákladov, výkonnosti, kvality a podobne.
Aby však nedošlo k omylu. DRG model samozrejme neprináša do zdravotníctva žiadne
nové peniaze. Reprezentuje však nástroj na racionálne prerozdelenie tých stávajúcich. Pri
jeho použití idú peniaze „za pacientom", nie za poskytovateľom. A o to ide. Adresná úhrada
oprávnených zdravotníckych výkonov každého jednotlivého liečebného prípadu vytvára
podmienky pre optimálny objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti a je použiteľný i pre
systém viacerých zdravotných poisťovní.