Neodkladajme zmenu

Autor: Ján Popovič | 2.4.2012 o 15:15 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  403x

Primeraný počet riadkov tohto článku by neuniesol problém, prečo zdravotnícky systém prakticky nikde nefunguje tak, ako by mal a čo všetko už bolo podniknuté preto, aby tomu tak nebolo. Preto pôjdeme radšej cestou hľadania odpovede na otázku, ako sa s touto úlohou vysporiadali vo vyspelých krajinách. Ako sa zhostili problémov, ktoré trápia každý systém zdravotnej starostlivosti, totiž jeho transparentnosti, kvality, hospodárnosti a spravodlivosti v rozdeľovaní zdrojov.

 

Informovaný čitateľ iste tuší, že reč je o casemixovom klasifikačnom systéme DRG

(Diagnosis Related Groups), postavenom na myšlienke zovšeobecňovania prípadov

hospitalizácie.

O čo ide? Prestavme si nemocnicu ako istý druh podnikateľského subjektu,

ktorého „produktom“ je pacient a jeho zdravotný stav. Ďalej predpokladajme, že nemocnica,

ako každý slušný podnikateľský subjekt má záujem prosperovať, rásť a rozvíjať sa. Aby

naplnila túto svoju legitímnu ambíciu, musí v prvom rade uviesť do rovnováhy náklady

a výnosy svojej činnosti. Musí vedieť, koľko prostriedkov má pričleniť ku každému

svojmu „produktu“, aby dosiahla príslušný výnos. Problém je v tom, že práve toto urobiť

nevie. Nedokáže definovať svoj „produkt“ a preto nie je schopná kalkulovať objem

jeho „výrobných nákladov“.

Presnejšie povedané, dosiaľ nevedela. Casemixový model, o ktorom je dnes zmienka,

tento jej handicap odstraňuje. Dosiaľ neprekonateľnú rôznorodosť jednotlivých pacientov,

komplikujúcu akúkoľvek alokáciu prostriedkov ku každému z nich, rieši ich triedením podľa

vopred určených atribútov a následným zaraďovaním do zodpovedajúcich DRG skupín

(diagnóz) s kalkulovanou mierou nákladov.

Samotný akt zaraďovania je pritom neobyčajne sofistikovaný. Je realizovaný prostredníctvom

programu „Grouper“ a detailne popísaný v jeho definičnej príručke. Pre poriadok

uveďme, že na konci zaraďovania je príslušná DRG skupina, v ktorej sa ocitá každý prípad

hospitalizácie (pokiaľ je správne kódovaný).

Aby ale mohol „Grouper“ správne pracovať, aby dokázal zaraďovať jednotlivé prípady

liečby do príslušných DRG skupín a tak im prideľovať reálne náklady, musí obdržať správne

vstupné informácie. Každému prípadu liečby musí prideliť náležité identifikačné parametre,

medzi ktorými suverénne dominuje hlavná diagnoza, doplnená vedľajšou diagnózou,

poskytnutými diagnosticko-liečebnými výkonmi, vekom pacienta (pri prijatí), váhou (pri

prijatí), klinickým stavom pri prijatí a prepustení a pod. No tie musí dostať od kodéra.

V okamihu, ako tieto informácie dostane, zaháji zatrieďovanie a postupuje už dôsledne

hierarchicky.

Najskôr zatriedi prípad do hlavnej diagnostickej skupiny-MDC (Major Diagnostic

Category), zodpovedajúcej postihnutému orgánovému systému. Pokračuje zaradením do

DRG Báze podľa podstúpenej liečby resp. dominantného zdravotníckeho výkonu (operačný

resp. neoperačný) a napokon zohľadní pridružené vedľajšie diagnózy resp. komplikácie-

CC (Complication and Comorbidity) a definitívne posunie prípad do zodpovedajúcej DRG

skupiny.

Samotný proces zatrieďovania je pochopiteľne oveľa zložitejší, no pre našu potrebu nám

uvedený popis postačí. Jasne a zrozumiteľne totiž hovorí o tom, ako je liečba konkrétneho

pacienta ohodnotená a prečo je tomu tak. V Bratislave, v Košiciach či v Trenčíne.

A o to ide.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?