Predovšetkým, bezobsažne obhajovať vstup týchto neštastníkov do Európy akýmsi právom na dôstojný život pre každého (rozumej univerzálny nárok každého človeka na život v materiálnom dostatku a bezpečí) je nezodpovednosťou alebo v lepšom prípade neznalosťou veci, nech by to tvrdil ktokoľvek. Prečo?
Vec sa má tak, že právo na dôstojný život nikdy neexistovalo a existovať nemohlo! Pokiaľ obyvatelia vyspelých krajín žijú vo vyššom životnom štandarde a relatívnom bezpečí (za ktorými uprchlíci utekajú), nie je to preto, že by na ne mali právo! Za ich životným štandardom a relatívnym bezpečím sa skrýva v prvom rade dlhé obdobie úspešného ekonomického a kultúrneho vývoja, ktoré neprišli samé od seba.
A potom, drvivú väčšinu bežencov netvoria tí najúbohejší (ako sa nám snažia niektorí nahovoriť). Kde by na to vzali. Transfer do Európy nie je lacnou záležitosťou. Prichádzajú najmä ľudia, ktorí si dokážu zaostarať nemalý obnos peňazí v podmienkach, kde je to v dôsledku nefungujúcej ekonomiky legálne temer nemožné.
Aby ma ale nikto nechytal za slovo. S imigrantami, ktorí sekajú dobrotu a fungujú ako plnohodnotní členovia spoločnosti problémy nemám (i keď majú o niečo šikmejšie oči a vyzerajú hodne inak ako my). Ostražitý som ale k ľuďom, s ktorými sú opakovane a celosvetovo skúsenosti viac ako zlé a s ktorými nechcú mať nič spoločné ani krajiny, etnicky s nimi príbuzné.
Pokiaľ niekto počíta, že s ľuďmi z oblastí, s ktorými sú historicky opakované problémy, teraz problémy nebudú a tie existijúce sa stratia (napríklad v Gabčíkove), je minimálne naivný.
Zhrňme teda: strach z uprchlíkov z Afriky resp. Blízkeho východu nie je xenofóbiou ani rasizmom ale výsledkom seriózneho zhodnotenia faktov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že väčšina z nich o Slovensku nikdy nepočuli a preto k nám ísť nechcú. Slovensko je súčasťou Európy. Pokiaľ existuje nápor imigrantov na ňu, ohrozená je i naša krajina.
