V Bruseli totiž schválili smernicu o povinnej spoločnej jazde v pelotóne a tak nám nič iné neostáva. Je potrebné sa zomknúť, nech sa deje čokoľvek.
Jean Claude Juncker, predseda Európskej komisie svojho času povedal: „Nie som priateľom referend. Vždy sa potím, keď sa niekto opováži opýtať ľudí na názor.“ Od niekoho, kto nie je priamo volený (predsedu Europskej komisie navrhuje Európska rada a schvaluje Európsky parlament), takýto postoj nie je žiadnym prekvapením. Podobne sa vyjadril i ďalší nevolený predstaviteľ EÚ, eurokomisár Pierre Moscovici (eurokomisára vysiela príslušná krajina), ktorý povedal, že referendá sú pre Európsku úniu nebezpečné.
Obom asi ostalo v pamäti referendum, ktoré usporiadalo Írsko s cieľom získať súhlas Írov pre prijatie kontroverznej Lisabonskej zmluvy, akejsi Európskej ústavy. Odmietli ju. Po sérii vyhrážok nasledoval reparát, hoci bol podľa platných zmlúv nelegitímny (koho by to zaujímalo). Íri sa polepšili a Lisabonskú zmluvu na druhý krát schválili.
Briti ale nie sú Íri (tí tvoria len 1% obyvateľstva EÚ). Tlačiť ich do (nelegitímneho) reparátu nie je jednoduché. A tak si Nemec s Francúzom (skutoční lídri EÚ) musia znova sadnúť a z pozície dobrého eštebáka eradikovať vírus slobody.
Máme všetky predpoklady sa domnievať, že tento ich pokus úspešný už nebude. Európska únia je vo svojej pôvodnej podobe jednoducho neudržateľná. Deficit demokracie, chronická neschopnosť riešiť krízu spoločnej meny, migráciu a s nimi spojenú stratu globálnej pozície a konkurencieschopnosť sú príliš viditeľné. Liečba ďalšou unifikáciou a silnejšou intergráciou by bola len prilievaním oleja do ohňa.
A tak sa rojí množstvo expertných analýz, prečo k brexitu došlo (každý dôsledok má svoju príčinu) a čo s ním. Priemerní priemerne predvídajú priemer. V tejto súvislosti ma napadol libanonský esejista a špecialista v matematike Nassim Nicholas Taleb, ktorý vo svojej knihe „Čierna labuť“ upozornil na rovnomenný fenomén. Rozumie ním jav, ktorý sa vyskytuje mimo dosah Gaussovej krivky (za hranicou pravdepodbnosti) a ktorý má ďalekosiahle a ťažko predvídateľné dôsledky. Brexit, o ktorom je reč, je presne takýmto javom. „Čiernou labuťou“, ktorú predvídal len málokto a ktorej dôsledky nie je možné jednoznačne predikovať. Zdá sa však, že rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu (pozor! Nie Európu) zatriasol Bruselom dostatočne silne k tomu, aby sa vrátil k pôvodnej myšlienke Spoločenstva uhlia a ocele. Neviem. Uvidíme.
