reklama

Roe versus Wade: nevšedný prípad

Jedným z najzaujímavejších súdnych sporov v USA je bezpochyby „prípad Roe versus Wade“, v ktorom Najvyšší súd potvrdil žene právo samostatne rozhodnúť o prerušení vlastného tehotenstva. Uznesenie bolo prijaté prekvapivou väčšinou hlasov 7:2 s nemenej prekvapivou argumentáciou-nárokom ženy na súkromie (odvolávajúcim sa na Dodatok č. 4 Ústavy USA). Súd jednoducho uznal, že s plodením je nerozlučne zviazané právo ženy určiť osud vlastného plodu (do ukončenia 2 trimestra gravidity) a že je preto žiadúce, aby konečné rozhodnutie o tom, či sa dieťa narodí alebo nie, zostalo v jej rukách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

I keď zmienený súdny spor pojednával o fiktívnej gravidite (ako dôsledku znásilnenia), nariadenie súdu bolo záväzné pre všetky prípady tehotenstva bez ohľadu na podmienky počatia. Platilo plošne a nepripúšťalo žiadne výnimky (mimo pár presne vymedzených kontraindikácií).

Otázka znie: bol súd naozaj dostatočne nezávislý na to, aby mohol objektívne a nezaujato vysloviť tak zásadný verdikt? Alebo inak, ako je to s „posvätnosťou“ práva a podmienkami jeho vytvárania?

Neviem, čo teraz ctený čitateľ očakáva, ale najskôr ho trošku prekvapím, a možno i sklamem. Právo nie to isté, čo jeho tvorba (legislatíva) a bolo by iste veľkou chybou predpokladať akúsi absolútnu neutralitu práva ako takého. Nepadá totiž z neba. Netvoria ho anjeli, ale skutoční, a preto nedokonalí ľudia. Podoba jednotlivých právnych noriem, vrátane zákona o interrupcii, vždy odráža aktuálne názorové rozloženie síl v spoločnosti-a v neposlednom rade-i motivácie zákonodarcov, ktorí sú tak, ako ktokoľvek z nás, ľudia z mäsa a kostí. Pokiaľ zákonodarny zbor pozitivisticky rozhodne, že zákon má žene priznať právo samostatne sa rozhodnúť o prerušení vlastnej gravidity, tak je to rozhodnutie väčšiny, ktoré nemá nič spoločné s „právnym optimom“ či abstraktnou dokonalosťou legislatívnej koncepcie systému. Je to vyjadrenie dominantných názorov spoločnosti, ktorá si takúto právnu normu želá. Nič viac, nič menej. Nehovorí nič o tom, v ktorom okamihu vzniká život, kedy sa biologický akt plodenia premieňa na ľudské stvorenie-alebo z pohľadu veriacich, kedy do tela vstupuje duša. Nie. Vývoj práva a jeho jednotlivých noriem je jednoducho dôsledkom, alebo ak chcete reflexiou spoločenskej reality a nie opačne. Že má takto vznikajúci právny systém svoje spätné dôsledky, je vec úplne iná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA tak, ako rozhodnutie každého iného súdu teda je a vždy bude vyjadrením väčšinového názoru, ktorý nemá nič spoločné s absolútnou pravdou. Slušná spoločnosť totiž nie je dôsledkom slušného práva, ale slušné právo je dôsledkom slušnej spoločnosti. Laicky zvodná predstava, že je možné najskôr vytvoriť „slušné“ zákony a potom na nich postaviť slušnú spoločnosť je ilúziou, a to ilúziou veľmi nebezpečnou. Pokúsme sa na to nezabúdať.

Ján Popovič

Ján Popovič

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu