Tak napríklad, na jednom mieste textu nájdeme tvrdenie, že súčasná neutešená ekonomická situácia Európy je dôsledkom:
-akcentovanej unifikácie
-paternalistického, a preto nevýkonného sociálneho systému.
Niet pochýb o tom, že európsky integračný proces má svoje neoddiskutovateľné prednosti. Svet však nie je jednofarebný a tak, ako všetko, i on má svoje úskalia, ktoré by sme si nemali zakrývať. Naproblematickejším bodom integračných snáh európskych krajín je podľa citovaného príspevku akési neodstrániteľné vákuum, priestor, nachádzajúci sa nad jednotlivými členmi únie. Miera regulácie, kontrola riadenia a organizovania verejného života vrátane toho ekonomického jednotlivých krajín zhora je dnes jednoducho za hranicou ich rozumného usporiadania.
Zaujímavé. A ešte zaujímavejšie je tvrdenie autora, že uvedený integračný problém nie je všeobecný, lež týka sa len Európy. Teda tej časti sveta, ktorá svojou „nezodpovednou politikou dopustila hlbokú finančnú a ekonomickú krízu, ktorá umožnila dnešnú dlhovú krízu a tým ohrozila samotnú podstatu Európy ako takej“.
Popravde, znie to vcelku logicky. Je totiž známe, že ekonomická výkonnosť, schopnosť tvoriť zisk bol nahradená autonómne sa vyvíjajúcim nárokmi krajín a jednotlivcov na spoločný vytváraný produkt. Je to zásadné obrátenie radenia vecí.
Ak chcemem niečo deliť, musíme to najskôr vytvoriť. Odtrhnutie nárokov od produkcie a ich obrátanie nemôže viesť k ničomu inému, ako k rastu verejných výdavkov.
V súkromnej sfére k zadlžovaniu sa prostredníctvom ľahkomyselne čerpaných (a poskytovaným) bankových úverov, vo sfére verejnej prostredníctvom absencie povinnosti vyrovnávať rozpočet . Jasné, zrozumiteľné.
A spoločná mena? Jej úloha a vplyv na dnešný ekonomický problém Európy je na samostatný príspevok.
